tess.sk

Jedlo bez správneho alebo žiadneho dochutenia si ani nevieme predstaviť. Tak, ako v rozprávke Soľ nad zlato, jesť iba jednostranné jedlá by sa nám určite časom zunovalo. A nehovoríme iba o dôležitosti základného dochucovadla, akou je soľ. Koreniny domáce aj exotické sa stali neodmysliteľnou súčasťou našich kuchýň. Od klasiky ako červená paprika, rasca, majorán, či petržlenová vňať, až po kurkumu, badyan, čili, ktoré sa v našich jedálničkoch bez problémov udomácnili. Správna gazdinka má doma minimálne tri druhy korenín. Nemusíme sa vonkoncom obmedzovať. V súčasnej dobe nájdeme aj také koreniny, o ktorých sme doposiaľ ani len netušili, že existujú.

V špecializovaných obchodoch s potravinami nájdeme čokoľvek. Ak niektoré koreniny nepoznáte a presne neviete, na aký druh jedla ich použiť, nechajte si poradiť. Nie vždy a za každých okolností platí, že koreniny môžete pridať do hocičoho. Aj keď mnohé majú podobnú chuť a arómu alebo nie sú príliš výrazné, takže žiadne jedlo nepokazia, predsa len je dobré využiť ich potenciál naplno tým, že ich pridáme k správnym jedlám. Aby vynikla vôňa a chuť jedla, aj samotných korenín. Čierne korenie sa tak hodí k rôznym druhom zeleniny a mäsa, klinček zapichnutý v cibuli do polievok alebo ryže a aj k zverine. Dnes už v podstate ľahko dostupná korenina šafran pridávame do polievok, jedál z rýb alebo ryže. Škorica nenachádza využitie výlučne len pri pečení. Pokojne pridajte škoricu aj do pikantnejších jedál pre zvýraznenie arómy.

Do jedál talianskej kuchyne sa zase výborne hodí bazalka a oregano. Čo sa týka správneho použitia korenín, treba tiež vedieť, kedy je vhodné koreninu pridávať. Niektoré sa pridávajú počas varenia, keďže potrebujú určitý čas, aby sa chute a arómy naplno rozvinuli. Ďalšie, prevažne nesušené koreniny, ako petržlenová vňať je lepšie pridať ku koncu varenia, aby sa zbytočne neprevarili a nestratili svoje vlastnosti. Čerstvé, voňavé a chutné koreniny na každú príležitosť a ku rôznym jedlám si hravo vyberiete v obchode nielen s koreninami Svetchuti. Kvalitné produkty dodajú vašim jedlám ten správny šmrnc.

Kúpeľne v minulosti sa vo svojej podstate od tých súčasných veľmi nelíšili. Vybavenie je rovnaké, aj keď dnes preferujeme sprchovacie kúty namiesto vaní, ostatné súčasti tam v podstate zostali, ale v novom šate. Dizajn jednotlivých prvkov je modernejší a prispôsobený súčasným trendom a požiadavkám užívateľov.

Medzi základný rozdiel patrí štýl budovania sprchových kútov. Kým donedávna sme prácne murovali priečky a podlahu sprchovacieho kúta z ťažkých tvárnic či betónu, dnes na jeho postavenie využívame oveľa  sofistikovanejší spôsob. Základ tvorí sklenena zastena Lmmont podlaha s odtokom, ktorá je nepremokavá, vyložená protišmykovou dlažbou a steny sú obložené keramickým obkladom. Uzatvorenie kúta je riešené sklenenou stenou, ktorá môže byť vybavená dverami, otváravými alebo posuvnými alebo podľa najnovšieho trendu, ktorý sa nazýva walk-in, čo vlastne znamená „bez dverí“. Vchádzanie a vychádzanie zo sprchy je tak oveľa jednoduchšie.

Rozmery sprchovacieho kúta si určí každý zákazník sám, pretože zásteny je možné dať si vyrobiť na mieru. Tá môže byť iba jedna alebo do tvaru „L“, všetko závisí na dispozícii kúpeľne. Sklá na tieto zásteny sú bezpečnostné, čo vyhovuje požiadavkám na ochranu zdravia a bezpečnosti užívateľa. Farebné odtiene skiel sú takisto v plnej réžii zákazníka, môže byť priehľadné, matné, pieskované, ultračíre alebo farebné sklo či grafosklo. Dokonca si na zástenu môžete nechať vyobraziť vlastný grafický návrh, čím získa na originalite a bude dominantným prvkom celej kúpeľne.

Ak sa predsa len nechcete vzdať vane alebo ešte máte malé deti, ktoré sa v nej rady čľapkajú, riešením ako zabezpečiť, aby nebola denne pod vodou celá kúpeľňa je osadiť na vaňu vaňovú sklenenú zástenu. Rozhodnite sa a oslovte profesionálov, ktorý vám vypracujú projekt a poradia so stavbou, aby bol sprchovací kút urobený kvalitne, ale aj dizajnovo zaujímavo a originálne.

 Sú problémy, o ktorých bežne hovoríme a otravujeme s nimi okolie aj vtedy, ak by sme možno nemuseli. Potom sú ale problémy intímneho charakteru, ktoré za každú cenu držíme v súkromí. A práve k nim sa v prípade mužov prekvapivo veľakrát radí to, čomu zvykneme vravieť slabá erekcia alebo erektilná dysfunkcia.

• Pod poruchy s erekciou môžeme radiť stav, kedy k nej vlastne vôbec neprichádza, ale aj to, ak jej nástup trvá príliš dlho, či ak ju naopak pri sexe nedokážeme udržať a prichádza k príliš skorému, resp. predčasnému vyvrcholeniu.

Najčastejšie sa ale stretávame s problémom, ktorý označíme úplne ľudovo- „nechce sa nám postaviť“. Konkrétne teda neprichádza k dostatočne silnému stoporeniu penisu. K takému, s ktorým by sa dal dosiahnuť kvalitný pohlavný styk a uspokojenie partnerky.

Vo viacerých prípadoch je to spôsobené tým, že do týchto intímnych partií sa neodvádza dostatočný prítok krvi. Je tým narušený prirodzený chod zdravej erekcie. V dotyčnom prípade je to neželaný faktor súvisiaci s nesprávnou funkciou ciev. Nie je to však stav, ktorý by prichádzal len s vyšším vekom, ale podpisujú sa pod neho napríklad aj faktory súvisiace s nezdravým životným štýlom a životosprávou.

• Spomeňme napríklad sedavý životný štýl, nedostatok pohybu, nevyváženú stravu, cigarety, ale napríklad aj požívanie tlmivých liekov na predpis či antidepresív.

Príčinou ale môžu byť aj slabé libido vyvolané zníženou hladinou testosterónu v tele, za čo sa podpisuje napríklad pravidelný stres a príčiny súvisiace s psychikou. Určite viete, že existuje niečo ako viagra alebo jej silné generikum cobra, no rozhodne sa oplatí vyvarovať sa vyššie spomenutým škodlivým príčinám a začať rozmýšľať nad zmenou životosprávy. Naša zdravotná kondícia a zdravý organizmus so správne fungujúcim cievnym systémom totiž súvisia s vašou erekciou oveľa viac, než ste si možno mysleli.

Aj vás rodičia nútili jesť okrem hlavného jedla polievky? Zdalo sa vám to vtedy častokrát zbytočné, keďže druhý chod dokázal dostatočne zasýtiť? Či sú polievky pre naše zdravie a správne stravovacie návyky potrebné alebo nie, závisí asi skôr od individuálnych potrieb a preferencií jednotlivca. Podľa našej kultúry stravovania má polievka v hlavnom chode svoje čestné miesto. Niektoré iné krajiny polievky skoro vôbec nejedia. Žeby robili niečo neprávne? Asi nie, ide iba o zvyk. Z dietologického hľadiska by sme ale mohli povedať, že zaradenie polievky do jedálnička má svoje opodstatnenie. Ak si dáme polievku, zvolíme následne menší druhý chod, pretože sme už čiastočne nasýtení. Polievku si taktiež môžeme dať ako jedinú zložku obeda. Chudnutie je tak jednoduchšie, keďže prijímame z veľkej časti vodu. Niektoré štúdie zasa tvrdia, že pred jedením by sme sa mali napiť čistej vody. Ľahšie sa naštartuje metabolizmus a telo sa akoby lepšie pripraví na prijímanie potravy. Podobne môže fungovať aj jedenie polievky ako prvej časti obeda.

V prípade, že ste práve na diéte, uisťujeme vás, polievok sa nemusíte vôbec báť. V zimnom období nás dokáže príjemne zahriať, v letnom zase schladiť. Treba ju len vhodne pripraviť. Vyvarujte sa preto hlavne polotovarom, instantným záležitostiam, prílišnému množstvu tuku, či múky a smotany. A taktiež to neprežeňte so soľou.

Ak ste si doma, v práci alebo na cestách zvykli na sáčkové polievky do hrnčeka, ktoré len zalejete vodou, vyskúšajte polievky https://www.prodietix.sk/polievky, ktoré sú vhodné pre ľudí na keto diéte, ale aj pre všetkých, ktorí hľadajú nizkoenergetickú alternatívu ku svojim obľúbeným polievkam. Nájdete tu mnoho druhov a príchutí – od zeleninových, cez šampiňónovú, hydinovú až po thajskú. Na ich prípravu vám stačí iba voda a napríklad šejker na rozmiešanie prášku. Potom všetko ohrejete, dochutíte podľa potreby a zdravý obed, či večera je hotová za pár minút.

Vína môžeme deliť podľa obsahu cukru:
·         stolové suché vína. Ich hlavnou črtou je úplná absencia cudzieho pridaného  cukru a nízky obsah alkoholu (10-12%). Vínny materiál sa získava výlučne  pri bielom víne z hroznovej šťavy. V prípade červeného vína šťava nie je oddelená od drvených bobúľ, ale je uložená spolu s bobuľami. Kvasí sa . A až potom sa všetka táto masa spracuje pod tlakom- vylisuje sa .

·          jedálne polosuché, polosladké vína. Stávajú sa polosladkými tak, že proces fermentácie je umelo prerušený ostrým chladením kvaseného sladu. Súčasne dochádza k akumulácii 11-13% alkoholu a zostáva 3-8% cukru.
·         špeciálne vína – k zladeniu vône chuti  sa pridáva  proces nový . V určitom čase sa kvasenie zastaví a pridáva sa špeciálna prímes.  Takéto vína  sú rozdelené na ostrú, dezertnú a ochutenú chuť.

·           Silné ťažké  vína- Madeira, sherry,  
– Portské víno spravidla obsahuje 17 až 20% alkoholu a 7 až 14% cukru. Približne 10% alkoholu je prírodná aróma, zvyšok je alkohol, ktorý sa pridáva počas zrenia. Tento nápoj bol najprv vyrábaný v Portugalsku, neďaleko mesta Porto. Odtiaľ má svoj názov. Charakteristickým znakom vína je podtón sušeného ovocia vo vôni. To sa dosahuje dlhodobým starnutím v sudoch, v miestnostiach (tepelných komorách) s vysokou teplotou (až 40 stupňov) alebo vonku (na slnečných miestach) v horúcom letnom období. Doba zretia je býva 1-2 roky.
Klasifikácia vína v závislosti od obsahu oxidu uhličitého 
Jedným z hlavných znakov vín je obsah kyseliny uhličitej v nich. Na tomto základe sú hroznové vína rozdelené na dve veľké skupiny:

·          tiché vína, ktoré neobsahujú oxid uhličitý alebo iba obsahujú v malom množstve;
·         šumivé alebo  umelo šumivé. 
Vína, ktoré obsahujú nadmerné množstvo oxidu uhličitého rozdelené do: 
·          umelo nasýtené oxidom uhličitým – sýtené, nasýtené oxidom uhličitým metódou pridávania CO2 priamo do fliaš.
·          Šumivé vyrába tradičným spôsobom(hermeticky uzavretých sudoch)bublinky získavajú prirodzenou cestou a sú aj týmto cenovo drahšie.
Väčšina ľudí ale rozlišuje iba 3 druhy vín:

·         Biele
·         Červené
·         Rúžové
Tieto vína v lepšom prípade získali svoju farbu  z hrozna, alebo iného ovocia. V tom horšom prípade iba z farbiva- veru aj také sa predávajú.

Zamyslime sa nad sebou -čo to vlastne robíme! Šaty, šatky, topánky, svetre, kabáty, kilá pracích prostriedkov, plné tašky kozmetiky, plné tašky jedla. Je toto naozaj normálne ? Chceme takto žiť?
Kedy sme si ale zašli kúpiť knihu?
Kedy sme vôbec prečítali knihu?
Bolo to v detstve?

Pamätáte si vôbec na svoje prvé knihy?
·         Detské riekanky , veršovanky, nádherné Dobšinského rozprávočky , či knižky Márie Ďuríčkovej  -Danka a Janka, alebo O Guľkovi Bombuľkovi?
·         Nezabudli ste na Máriu Rázusovú – Martákovú a jej prenádherné rozprávky?
·         Nezabudli ste na Kristu Bendovú a na jej Bola raz jedna trieda?
·         Či na tvorbu Jozefa Cígera Hronského a na jeho knihy o Štoplíkovi, či o Budkáčikovi a Dubkáčikovi, alebo o Jankovi Hraškovi?
·         Aj Vás kedysi zaujala rozpráva od Hany Ponickej o Štoplíkovi?
·         Aj vy ste milovoli Modlitbičky pána Rúfusa ?
·         Alebo Fúzy od čokolády od pána Heviera?
·         Alebo Bába Kata od Tomáša Janovica?

Niekedy nebolo hádam dieťaťa, ktoré by nepoznalo knihu od Marka Twaina- Dobrodružstvo Toma  Sawyera, nobolo dieťaťa, ktoré by nemalo aspoň jednu knihu o náčelníkovi apačov o Winnetuovi . Všetci mali Knihu džungli a Robinsona.
Čo majú dnešné deti? Tablety, počítače.
Vráťme staré časy.
Máte aj vy tú svoju obľúbenú  pri ktorej ste zaspávali vy , alebo už aj vaše detičky?
Nedopusťme aby kniha v tlačenej klasickej forme s nádhernými ilustráciami vymizla z naších domovov. Kupujme si navzájom knihy. Sú krajším a trvalejším darčekom ako bonboniéra.

 Nech má kniha čestné miesto u nás doma, nech nie je pre školákov len nudným povinným čítaním.
Čítajme svojím deťom.
Čítajme vnúčatám.
Čítajme my –aby aj deti videli, že máme ku knihe krásny vzťah.
Zoberme deti do kníhkupectiev! Sú veru nádherné ! Pocíťme vôňu kníh, vôňu múdra !

Pristavme sa pri policiach, zalistujme si v knihách. Aj keď je dnes na pultoch veľa menejhodnotných kníh určite objavíme aj staré skoro zabudnuté skvosty, či zaujímavé novinky.
Oceňujem možnosť posedieť si v kníhkupectve pri šálke vynikajúcej kávy, pri koláčiku. Tu môžem mojím vnúčatkám porozprávať o knihách môjho detstva ,prečítať pár riadkov, zapáliť plamienok záujmu o knihu.
Nech sa táto pochodeň nezastaví!

Miestnosti vo firmách nie vždy rátajú s veľkým počtom zamestnancov. Navrhujú sa na minimálne počty a potom sa prispôsobujú situáciám, ktoré nastanú. Väčšinou firma ani len netuší, koľko zamestnancov by v budúcnosti mohlo mať dané oddelenie, či sa rozrastie alebo rozpadne. Či pribudne nejaké nové oddelenie. Je ťažké odhadnúť a predpokladať ako sa situácie vo firme bude vyvíjať a preto sú dané priestory riešené väčšinou len tak univerzálne.

Potom, keď vám pridelia na starosť nejaké oddelenie ako vedúcemu, tak sa musíte popasovať nielen so svojimi novými podriadenými, ale aj s celkovým priestorom, ktorý máte k dispozícii. Ako ho prestavať, aby nebol príliš stiesnený a zároveň ste sa v ňom vedeli upratať všetci. Nech má každý ten svoj kútik a podstatné je to, aby sa zamestnanci navzájom pri práci nevyrušovali, takže musia byť dodržané určité rozstupy medzi nimi.

Ak vám pridelili pre vaše oddelenie príliš malú kanceláriu a neviete ako si máte oddeliť svoj vlastný pracovný priestor, tak siahnite po deliacej sklenenej stene. Bude vás vidno, ale zároveň si viete vybavovať potrebné telefonáty bez spýtavých pohľadov vašich zamestnancov. Inak budú stále v hlave premýšľať o tom, či náhodou aktuálne nehovoríte o nich ako o tom najhoršom zamestnancovi roka a tým pádom sa budú menej zameriavať na prácu. Takto budete aj oddelený, ale nie natoľko, aby si nemuseli svoju prácu dôkladne vykonávať. Budete ich vidieť a aj oni vás a to je prirodzená kontrola, ktorú musí mať nad sebou každý zamestnanec. Zvyknú totiž vo svojej práci časom poľavovať. Je to normálne, ale takýmto preventívnym opatrením eliminujete najväčšie dôsledky takéhoto konania.

Tým, že sa viete vynájsť v každej situácii – aj v tejto – prípad malej kancelárie – dáte svojim zamestnancom najavo, že svoju pozíciu ste si naozaj zaslúžili oprávnene a že nie ste dosadený len tak niekým zhora za to, že ste šéfov bratranec alebo niečo podobné. Budujete si tým autoritu, ktorá sa vám určite v najbližších mesiacoch, či rokoch zíde.