[{"@context":"https:\/\/schema.org\/","@type":"Article","@id":"https:\/\/www.tess.sk\/15-zaujimavych-faktov-o-menach-v-juznej-amerike\/#Article","mainEntityOfPage":"https:\/\/www.tess.sk\/15-zaujimavych-faktov-o-menach-v-juznej-amerike\/","headline":"15 ZAUJ\u00cdMAV\u00ddCH FAKTOV O MEN\u00c1CH V JU\u017dNEJ AMERIKE","name":"15 ZAUJ\u00cdMAV\u00ddCH FAKTOV O MEN\u00c1CH V JU\u017dNEJ AMERIKE","description":"1)\u00a0 Boliviano je ofici\u00e1lnou menou v Bol\u00edvii a prv\u00fdkr\u00e1t bola predstaven\u00e1 v novembri roku 1986. \u00a0 2)\u00a0 Prv\u00e1 verzia tejto meny fungovala u\u017e v rokoch 1863 a\u017e 1963, k\u00fdm nebola prechodne nahraden\u00e1 bol\u00edvijsk\u00fdm pesom. Potom bola znova vr\u00e1ten\u00e1 do obehu. \u00a0 3)\u00a0 Ofici\u00e1lnou menou Braz\u00edlie je od roku 1994 braz\u00edlsky real a je s\u00fa\u010dasne aj...","datePublished":"2018-03-28","dateModified":"2023-04-28","author":{"@type":"Person","@id":"https:\/\/www.tess.sk\/author\/devene\/#Person","name":"devene","url":"https:\/\/www.tess.sk\/author\/devene\/","identifier":1,"image":{"@type":"ImageObject","@id":"https:\/\/secure.gravatar.com\/avatar\/046c8368865b87ac6ea06cde0e0a80b91304a43fe31de210702ad59bbd9a1974?s=96&d=mm&r=g","url":"https:\/\/secure.gravatar.com\/avatar\/046c8368865b87ac6ea06cde0e0a80b91304a43fe31de210702ad59bbd9a1974?s=96&d=mm&r=g","height":96,"width":96}},"publisher":{"@type":"Organization","name":"tess.sk","logo":{"@type":"ImageObject","@id":"\/logo.png","url":"\/logo.png","width":600,"height":60}},"image":{"@type":"ImageObject","@id":"https:\/\/www.tess.sk\/wp-content\/uploads\/img_a288210_w16477_t1527498935.jpg","url":"https:\/\/www.tess.sk\/wp-content\/uploads\/img_a288210_w16477_t1527498935.jpg","height":0,"width":0},"url":"https:\/\/www.tess.sk\/15-zaujimavych-faktov-o-menach-v-juznej-amerike\/","about":["Peniaze"],"wordCount":376,"articleBody":"1)\u00a0 Boliviano je ofici\u00e1lnou menou v Bol\u00edvii a prv\u00fdkr\u00e1t bola predstaven\u00e1 v novembri roku 1986.\u00a02)\u00a0 Prv\u00e1 verzia tejto meny fungovala u\u017e v rokoch 1863 a\u017e 1963, k\u00fdm nebola prechodne nahraden\u00e1 bol\u00edvijsk\u00fdm pesom. Potom bola znova vr\u00e1ten\u00e1 do obehu.\u00a03)\u00a0 Ofici\u00e1lnou menou Braz\u00edlie je od roku 1994 braz\u00edlsky real a je s\u00fa\u010dasne aj najsilnej\u0161ou menou v celej latinskej Amerike.\u00a04) \u00a0Bankovky boli vytla\u010den\u00e9 v \u201eCasa de la Moneda\u201c v Riu a bolo distribuovan\u00fdch 900 mili\u00f3nov pri\u010dom vl\u00e1da investovala 10 mili\u00f3nov dol\u00e1rov na uvedenie meny do obehu.\u00a05)\u00a0 R$ 1 m\u00f4\u017ee dosiahnu\u0165 hodnotu a\u017e R$ 100hlavne pre zberate\u013eov bankoviek nako\u013eko sa u\u017e netla\u010d\u00ed a zriedkavo sa vyskytuje v obehu.\u00a06)\u00a0 Braz\u00edlia menila menu minim\u00e1lne 8 kr\u00e1t za posledn\u00fdch 50 rokov.\u00a07)\u00a0 Braz\u00edlia m\u00e1 mnoho in\u00fdch typov minc\u00ed ne\u017e je real. M\u00f4\u017eete tam n\u00e1js\u0165 a\u017e 81 r\u00f4znych mien, ktor\u00e9 uznala centr\u00e1lna banka a ktor\u00e9 dop\u013a\u0148aj\u00fa ekonomiku \u0161t\u00e1tu. Boli vyrazen\u00e9 lok\u00e1lnymi bankami za \u00fa\u010delom stimul\u00e1cie ekonomiky v regi\u00f3noch ako S\u00e3o Paulo alebo Rio de Janeiro.\u00a08)\u00a0Najnov\u0161ie bankovky s\u00fa v obehu od roku 2010, maj\u00fa rozdielne ve\u013ekosti a s\u00fa vytla\u010den\u00e9 r\u00f4znymi technol\u00f3giami, ktor\u00e9 zaru\u010duj\u00fa ich pravos\u0165.\u00a09)\u00a0 V \u010cile je ofici\u00e1lnou menou \u010d\u00edlske peso a je v obehu od roku 1925. Mince v minulosti obsahovali 0,1830 g zlata.\u00a010)\u00a0Najnov\u0161ie bankovky z rokov 2009 a\u017e 2011 u\u017e boli vytla\u010den\u00e9 \u010d\u00edlskou Centr\u00e1lnou bankou.\u00a011) \u00a0Na nov\u00fdch bankovk\u00e1ch je zobrazen\u00e9 \u201eantu\u201c (v domorodej re\u010di kme\u0148a Mapuche slovo \u201eantu\u201c znamen\u00e1 \u201eslnko\u201c) ako symbol d\u00e1vaj\u00faci \u017eivot Zemi.\u00a012)\u00a0 Z\u00e1konn\u00fdm platidlom v Kolumbii je kolumbijsk\u00e9 peso. V s\u00fa\u010dasnosti existuje 5 r\u00f4znych minc\u00ed a 6 bankoviek.\u00a013) \u00a0Po s\u00e9rii zmien roku 1871 Kolumbiaprijala zlat\u00fd \u0161tandard a zafixovala peso na franc\u00fazsky frank vo v\u00fdmennom kurze jedno peso ku piatim frankom, ktor\u00fd zostal zachovan\u00fd a\u017e do roku 1886.\u00a014)\u00a0 Konverzia kolumbijsk\u00e9ho pesa na zlato skon\u010dila v roku 1931. Aj napriek tomu bankovky aj na\u010falej niesli ozna\u010denie \u201ezlat\u00e9\u201c a\u017e do roku 1993 ke\u010f bolo toto slovo odstr\u00e1nen\u00e9 zo v\u0161etk\u00fdch bankoviek.\u00a015)\u00a0 V\u00e4\u010d\u0161ina grafick\u00e9ho dizajnu bankoviek je zobrazen\u00e1 vertik\u00e1lne a nie horizont\u00e1lne ako je na ostatn\u00fdch bankovk\u00e1ch sveta. \u00a0                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                        3.8\/5 - (12 votes)        "},{"@context":"https:\/\/schema.org\/","@type":"BreadcrumbList","itemListElement":[{"@type":"ListItem","position":1,"name":"15 ZAUJ\u00cdMAV\u00ddCH FAKTOV O MEN\u00c1CH V JU\u017dNEJ AMERIKE","item":"https:\/\/www.tess.sk\/15-zaujimavych-faktov-o-menach-v-juznej-amerike\/#breadcrumbitem"}]}]